Bažant Pohoda 2014 – exkurzia naprieč hudobným svetom

Fanúšikovia sa ani nenazdali a ďalší ročník festivalu Pohoda sa skončil rovnako rýchlo, ako začal. Všetky tri dni opäť priniesli multižánrový hudobný zážitok, veľa zábavy a nostalgické spomínanie pri návrate domov. Medzi najzvučnejšie patrili tento rok mená ako Suede alebo Disclosure no taktiež pop-rockový gigant Travis, legendy taneční scény Kraftwerk alebo aj veľmi nezvyčajná Ukrajinská národná filharmónia.

Krédom slovenského festivalu, ktorý sa dlhodobo umiestňuje medzi päťdesiatkou najlepších hudobných slávností v Európe, je návštevníkom ponúknuť čo najpestrejší program. Niet preto divu, že sú na ňom aj tento rok k nájdeniu mimo obohraných aj menej známych mien z ​​hudobného scény najrôznejšie prednášky, diskusie, perly tuzemskej, ale aj zahraničnej kinematografie, kurzy jogy, alebo napríklad tanečné workshopy.

Štvrtkový lineup predstavil skôr neznáme zahraničné mená, prestriedané niekoľkými obľúbenými domácimi interpretmi. Veľké mená prišli na rad až po zotmení, keď už sa návštevníci trochu rozbehli.

Hlavný headliner večera a možno aj festivalu Kraftwerk so svojou monumentálou 3D show začínal presne vtedy, keď končili Tame Impala, čo prinútilo fanúšikov “utekať” na hlavný stage. Ralf Hütter, Fritz Hilpert, Henning Schmitz a Falk Grieffenhagen napochodovali na pódium v tmavých oblekoch s bielymi štvorcami. Celý koncert odohrali za svojimi hudobnými konzolami, za ich chrbtami bežala na veľkej obrazovke vizualizácia. Pohľad na dav začal nasadením 3D okuliarov v okamihu pripomínať sálu nejakého multiplexu.

Úvodná a najznámejšia skladba Roboter potešila zrejme všetkých fanúšikov. Výborná vizualizácia a perfektné nazvučenie priniesli skutočne kvalitný zážitok, zvuk sa „nerozplynul“ v priestore. Pravdou je, že väčšina publika nepatrila medzi fanúšikov a poznali len niekoľko skladieb. Možno aj trocha postrádali komunikáciu zo strany slávnej štvorice, išlo však o 3D show a podstatný bol celkový audio-vizuálny dojem, ktorý bol dokonalý. Štvorica uzavrela dvojhodinovku silným songom Techno Pop a po krátkom čakaní sa publikum, očistené o nefanúšikov, dočkalo ešte dvoch bonusov: Aérodynamik a Planet of Visions. Skalní fanúšikovia Kraftwerku, mohli byť naozaj spokojní.

Elektronicky naladení fanúšikovia sa potom vydali priamo do tanečného stanu, kde sa v štvorhodinovom sete predstavil producent Mr. Scruff, hviezda vydavateľstva Ninja Tune. Jeho set sa zahrával so žánrami ako blues, jazz, soul, funk, deep house, reggae, hip hop a mnohých ďalších a nedovolil prítomným stáť bez pohybu. Dynamický a plný nasadenia urobil pre väčšinu prítomných dokonalú bodku za prvým dňom Pohody.

 

Prvýkrát sa piatkový program prerušil počas obedňajšieho koncertu Billy Barman, ktorých privítal obrovský dav. Asi po dvadsiatich minútach sa spustil dážď a hoci sa najskalnejší fanúšikovia snažili ostať v kotli a ďalej tancovať, napokon sa odišla do zákulisia skryť aj samotná kapela. Korben Dallas na veľkom pódiu príjemne prekvapili, no hudba pop-rockovej slovenskej nádeje by aj tak zrejme lepšie vyznela v menšom priestore. Na hlavnom Bažant Stage sa v tom čase už pripravoval Banjo Band Ivana Mládka. Rozprávali sa vtipné historky a samozrejme, spievali sa hity ako notoricky známy Jožin z bažin, ktorý žiaľ opäť priniesol dážď.

Jedným z prvých prekvapení piatkového večera bolo celkom určite vystúpenie Seasick Steve. Postarší pán s šedivým fúzom, ktorý mu siahal až doprostred hrudi dokázal ohúriť nielen historkami zo života a vtipom, ale hlavne pesničkami, ktoré takmer presne balansovali na hranici amerického country a blues. Ako by ste sa ocitli v tej najzapadnutejšie obyčajný časti Ameriky a našli jej rýdze esenciu v tom najlepšom slova zmysle.

Očarujúco pôsobilo vystúpenie americkej raperky Azealie Banks. Výzorom pripomínala Rihannu a vedela byť rovnako sexi, no jej drzý jazyk a nadupanosť, s akou sa postavila pred publikum, sa nemôžu s barbadoskou speváčkou porovnávať. Azealia odspievala svoj koncert za podpory dídžeja a dvoch tanečníc za chrbtom a od začiatku išlo o neopakovateľnú žúrku. Tisícky ľudí pod Orange stageom tancovali a bavili sa, až kým sa 23-ročná umelkyňa po polhodine nezdvihla a bez slova či rozlúčky neopustila pódium. Hneď po nej spravil to isté aj dídžej, no ten sa pred ľudí ešte vrátil a pokračoval vo svojom sete úplne sám.

 

Sklamaním rozhodne neboli ani absolútni headlineri večera. Po piatich rokoch prišla späť na Pohodu, štvorica Travis. Legenda, ktorá sa stala inšpiráciou pre mnohé ostrovné kapely, si v piatok večer podmanila tisícky divákov. Nečudo, veľké očakávania a prísľub skvelej šou urobil svoje. Travis odohrali takmer dvojhodinové vystúpenie a za doprovodu ružovej brady frontmana Frana Healyho a vyliezania na bočnú rampu gitaristu Andyho Dunlopa, si Pohodu podmanili svojimi zvučnými hitmi. V dave sa našiel asi málokto, kto by nepoznal piesne Sing, Why Does It Always Rain On Me, Love Will Come Through alebo Driftwood.

Nešlo však len o hity. Spevák si divákov získal aj srdečnou komunikáciou počas koncertu a nepochybne možno ich vystúpenie označiť za jedno z najmilších a najvrelejších na tohtoročnej Pohode. Navyše, z kapely cítiť, že medzi nimi aj po 20 rokoch fungovania vládne harmónia a správna hudobná chémia.

Piatkovým vrcholom boli pre mnohých nepochybne Berlínčania Moderat. Spoločný projekt producenta a speváka Saschu Ringa, známeho ako Apparat a dvojice Gernot Bronsert a Sebastian Szary z Modeselektoru, bol predchnutý temnou energiou a beznádejne plnú Space Arénu premenil na pulzujúci stan nadšenia. Atmosféru doplnila silná vizualizácia z dielne Pfadfinderei, dvorného štúdia kapely. Hodinový set nasledoval dvojhodinová DJ kompliácia Modeselektoru s typickým basovým podkladom a euforickými vyústeniami.

Aj keď piatok na Pohode nemal chybu, sobotné popoludnie a večer boli ešte lepšie k čomu nemalou mierou prispelo aj počasie. Hlavné pódium naštartoval Marián Varga a neskôr po ňom nastúpila slovenská legenda Slobodná Európa. Obe predstavenia dostali ľudí do nálady no pomyselným štartom večerného programu bolo až vystúpenie r’n’b hviezdy Kelis, ktoré však neprinieslo žiadne veľké prekvapenie. Americká speváčka síce odohrala aj svoje najslávnejšie hity ako Trick me či Milkshake, ktoré si publikum zborovo zaspievalo, no jej vystúpeniu chýbala trocha energia a šmrnc. Od černošskej kráľovnej r’n’b predsa len očakávate niečo viac než len decentné vlnenie na pódiu v luxusných šatách a viaznuce komunikáciu s prítomnými fanúšikmi.

Za jeden z highlightov sobotného večera by sa dal považovať koncert kapely Mogwai, ktorá patrí medzi legendy stále populárnejšieho žánru post-rocku. Jej skladby s hutným zvukom si priamo vyžiadali, aby sa do nich poslucháči ponorili a nechali nimi unášať. Všeobecne platí, že post-rockovým projektom viac svedčí prostredie klubu či koncertné haly, kde je ľahšie vytvoriť skutočne intímnu atmosféru, aj napriek tomu sa však Britom darilo publikum účinne napínať.

Očakávaným vrcholom festivalu boli nepochybne priekopníci žánru britpopu Suede, ktorí to na hlavnom pódiu poriadne rozbalili. Aj po dvoch desaťročiach na scéne a šiestich štúdiových albumoch ich to stále baví. Spevák Brett Anderson sršal energiou a tá sa preniesla aj na plochu pod pódiom. Osemdesiatminútová šou ponúkla novinky z comebackového albumu Bloodsport (2013) ale aj hity z 90. rokov. V závere zaznela famózna britpopová hymna Beautiful Ones a polo-akustická verzia skladby She´s In Fashion. Koncert atmosférou pripomínal vystúpenie ďalších Britov Pulp spred niekoľkých rokov.

O polnoci ešte program zďaleka nekončil a na festivalových návštevníkov sa pripravovali popoví Goldfrapp a hviezdy súčasnej tanečnej hudby Disclosure, ktorých koncerty sa nanešťastie časovo prekrývali. Súboj o fanúšikov nakoniec jednoznačne vyhralo práve elektronické bratské duo, pri ktorého vystúpení celá scéna doslova praskala vo švíkoch. Ľudia zbesilo tancovali na páčivé jednoduché melódie a nadšene skandovali, aby vystúpenie ešte nekončilo.

Trojdňové pohodové radovánky boli v nedeľu ráno zakončené skorým vítaním slnka za doprovodu Zakarpatského národného zboru z Ukrajiny a festival ukončila už tradične svätá omša, na ktorej sa zúčastnil aj Anton Srholec. Toto bola pomyselná bodka za vyčerpávajúcim, ale skvelým hudobným programom tohtoročného osemnásteho ročníka. Teraz už len môžeme ťažiť z doznievajúcich zážitkov a tešiť sa zase na ďalší rok!

 Autoři článku: Dominika Dvorská, Pallo Hrčka.

Příspěvek neprošel korekturou a omlouváme se za případné chyby.